Michel Onfray
Michel Onfray tir francaf trakopik isu vayarundesik, kobliyis ba 01/01/1959 koe Argentan widavama. Laner da trakopa gojupar da ayik va blira lokiewon impavantar, batdume in pu kottan lasuturovansanar. Va lo 115 suteks drages va kevsaltafa belira va prostewafa trakopa al askir. Lan batyon suteks al tid kiewatcaf dace koe mefrancavafa patecta, ise gu 28 ava al zo malfrancavad. Michel Onfray va int gu nuyevik is Proudhon evik tentur. Inyona kevnuyotevafa is nafalevafa kotirkara is likerapa va eniltfamuca is warzarapaleva ke trakunyusa taltokeva, va garfelafa malyopara ke ticeikeem is glastikeem kevon nekid. In va gaderopaf ik seltaf uum dene olyak is sumewisiki belon vezur. Inafa kotirkara va jontika kevudara daskid. Blirizva
Toza ke trakopikMichel Onfray bak 1959 kobliyir, vey gadikye tise midus dodelik is gadikya tcatesik. Remi balemda bak rumeugal kali klaa vas san-balemdafa, tir sokes vayasik dene katalikevafa bema : bata rekola tcalapar ise va inafa alkiskeva pakon pebur, azen koe toloy suteks vaon di divrozar. Ba tol-san-barda va trakopafa vayara koaskir miledje watasaon va blira, tir pisidas felusik. Bak 1986 dobtcilkar : « Lidopafa is gaderopafa askoara ke fimafa trakura ke Arthur Schopenhauer kali Oswald Spengler » dene kotla ke Caen. Azon vanpir trakopus vayasik dene katalikevafa olda koe Caen, kali 2002. Milugale nekev galejera titi 1980-e sanda isu tici 1990-e, va taneaf suteks toz sanegar. « Jivot ke trakopik » inaf toleaf suteks bak 1989 zo sanegar. Bak 1993 « Balumara va int » trakopaf vayarundeks gu Médicis poradro zo gabler. Redura va Sanefa Kotla ke Caen
Kali toza ke 2000-e sanda, Michel Onfray va suteks rues va trakopa gentimon gu Hedone eva iku Epikuros belon sanegar. Va kiewesturopa is rena is blirayamba suler. Konakbat vayarundeks : Delfajafa ova ( 1995, La Raison gourmande : Philosophie du goût ) az Eva ke renaso alto ( 2000, Théorie du corps amoureux ) az Volkost icde trakopa ( 2001, Antimanuel de philosophie : Leçons socratiques et alternatives ). Bak 2002 artfira ke Front National lugavaronokevafo pako kal toleaf siluk ke taneagadesikafa libura koe Franca va in tcalapar. Va Anamtavesa Ristula griflir aze va Sanefa Kotla ke Caen redur lize kali 2018 gader ise vezur. Kan bata kotla nuyafa is fastafa, va vansara va grupera djutumantar enide francafe sane gu saneevajafa trakura di zo aranamar. Inafa trakopafa tavera vergumveltkirafa gu « Volizva ke trakopa » va tcederapa kakeved ise kan olyak dere zo amuzed. Michel Onfray vanpir kanacaf korobik nume va awira dene olyak ik sumewisiki jonkar. Va gaderopafa atatcera paker, godjon ruyeson va kevnuyotevafa kotirkara.
GrabomMichel Onfray wan suter nume va jontik suteks belon sanegar. Bak 2005 va Bioga va Alkiskopa ( Traité d'athéologie ) sanegar lize va baroya tanlorikafa alka nuer. Nekev funeyara nekina gan bat suteks, tol-vuntoy tulok ke neva zo doleyed. Bak 2006 va Gijarotiuca ke kruldera ( La Puissance d'exister ) sanegar lize Onfray va minafa tamava icde tiki do Hedone eva koerur. Bak mila ilana va Volizva ke trakopa ( Contre-histoire de la philosophie ) nevatum toz sanegar. Bak 2012 va Nuyevafa vura, trakopafa blira ke Albert Camus ( L'Ordre libertaire : La Vie philosophique d'Albert Camus ) lize va blira is rieteem ke bantan mafelan brudir. Bak 2015 va warzaf nevatum kabudar : i va Kliotafa xakola va tamava ( Brève encyclopédie du monde ) dem toloy taneaf olkoy : Cosmos : une ontologie matérialiste ( 2015 ) az Décadence : Vie et mort du judéo-christianisme ( 2017 ). Trakopaf berpot ke Michel Onfray tid kiewatcapaf. Kan intyona neva, in weber enide trakopa tir rovansana tove kottan is pestakirafa. Funey icde undesa neva icde FreudBak 2010, Michel Onfray va vayarundeks vergumveltkiraf gu Nom ke diersik : Freudafa kertandura ( Le Crépuscule d’une idole : L’Affabulation freudienne ). sanegar. Va feliik ke swavadrunaropa dum drowigusik is neyik ke rictulokafa vertuma pimtar. Sanegara va bat suteks va funeyap tuyer. Nekev jontikote malyopara, konak decitoy tulok zo doleyed. SanegaksFrancavaf sanegaks :
Vuestexa |
|